Bola to fuška, hlavne preto, že keď takéto niečo robíte prvýkrát a nie ste práve technicky najzdatnejší, neviete si predstaviť, že ak to necháte moc dlhé (ten priestor na sedenie) tak sa po posadení vykydnete. Nuž, stalo sa. Tak vypárať a prešiť. Vždy to poteší, pokiaľ to musíte šiť ručne, o to viac. Veď ako inak sa dá stráviť čas keď dieťa spí? :)
Každopádne po všetkých úpravách nové prezlečenie stoličky skúšali okrem mňa aj dvaja dospelí chlapi a vydržalo to! Takže dúfam, že to vydrží aj bežné používanie.
Lehátkovina sa osvedčila :)
